Narodil sa v Londýne. Krstnou mamou mu bola jeho babka Luana, ktorú mal veľmi rád. Keď bol celkom malý, presťahovali sa do talianskeho Milána. Vďaka starej mame, rodinnému zázemiu a prostrediu, kde vyrastal, vybudoval si obrovskú úctu k Eucharistii. Vďaka nemu sa väčšmi k viere priblížili aj jeho rodičia mama Antonia a otec Andrea. K prvému svätému prijímaniu chlapcovi duchovný otec dovolil pristúpiť k prvému svätému prijímaniu už vo veku 7 rokov. Odvtedy chlapec chodil na svätú omšu každý deň. S obľubou vravieval, že „Eucharistia je jeho diaľnica do neba“. Uctil si aj tých najbiednejších. Bol to chlapec ako iní chlapci, rád hral futbal s kamarátmi, plával, lyžoval. Veľmi ho zaujímali nové veci. Tento tínedžer, nadšenec do počítačov, ukázal, že aj deti digitálnej doby môžu objaviť Boha. Naučil sa programovať rovnako šikovne ako skúsení dospelí programátori. Usporiadal výstavu o eucharistických zázrakoch, ktorá vzbudila veľký záujem a navštívila päť kontinentov. Vytvoril o nich aj webovú stránku. Jeho kniha Eucharistické zázraky vo svete vyšla aj na Slovensku. Keď mal 15 rokov, vážne ochorel. Aj vo veľkých bolestiach sa statočne usmieval a na nič sa nesťažoval. Utrpenie obetoval za kňazov a za pápeža. Zomrel 12. októbra 2006 v Miláne vo veku 15 rokov. Prial si byť pochovaný v Assisi a túto túžbu mu rodičia splnili. Za svätého bol vyhlásený 7. septembra 2025 v Ríme.
Carlo Acutis, ktorý nás sprevádzal po celý školský rok 2025/26. Na jeho živote, jeho postojoch, láske k Eucharistii, k Bohu, každodenných skutkoch nám pomáhal otvárať cestu lepšieho spoznávania čností.
V septembri 2025 nás Carlo svojím výrokom „Všetci sa rodia ako originál, no mnohí umierajú ako fotokópie.“, povzbudzoval k tomu, aby sme aj my v našich životoch videli našu jedinečnosť a originalitu a nesnažili sa niekoho len kopírovať a napodobňovať.
V októbri 2025 nás Carlo učil mať úprimný vzťah k Bohu a k ľuďom svojou pokorou a jednoduchosťou. Mladý Carlo povedal: „Byť stále zjednotený s Ježišom – to je môj životný program.“ Rád sa rozprával s Ježišom o všetkom, čo prežíval a cítil. Nehľadal seba, ale Boha: „Nie ja, ale Boh.“ Želal si, aby všetci, ktorých stretával, mohli mať s ním rovnaký vzťah ako on. Radil im, aby sa so všetkými svojimi potrebami obracali na Boha, veď tou najdôležitejšou vecou na svete je dať práve Bohu prvé miesto a vtedy bude všetko na správnom mieste.
V novembri 2025 sme si priblížili božskú čnosť nádej, ktorá je pohnútkou k svätému životu, prameňom radosti v skúškach života a kresťanským svedectvom pred svetom. Sme pútnici nádeje, ktorí túžia zakúsiť Božiu lásku, blízkosť a odpustenie prostredníctvom prostriedkov, ktoré nám Cirkev ponúka. Carlo Acutis počas svojho života objavoval tieto prostriedky k dosiahnutiu svätosti cez ľudí, s ktorými sa často i menej často stretával, ktorých mu Pán Boh poslal do jeho cesty životom. Aby pomohol svojim kamarátom napredovať v duchovnom živote, vymyslel sadu pomôcok na dosiahnutie svätosti. Vždy pamätaj na to, že sa môžeš stať svätým. Musíš predovšetkým chcieť z celého srdca a byť vytrvalý.
V decembri 2025 nám Carlo priblížil čnosť vďačnosť. Vďačnosť Pánovi za dar Eucharistie, vďačnosť za dar života, za rodičov, spolužiakov, blížnych. Carlo nazval Eucharistiu „moja diaľnica do neba“. Bol si istý, že ak ju bude denne s vierou prijímať, určite pôjde rovno do neba, pretože nám pomáha stávať sa viac a viac podobnými Ježišovi.
V januári 2026 nás Carlo učil odvahe. Pre kresťanov odvaha je čnosť, ktorá v ťažkostiach v spojení s pevnosťou zabezpečuje vytrvalosť v úsilí o dobro a robí človeka schopným čeliť skúškam. Carlo nikdy neskrýval to, že si zvolil vieru, že je kresťan katolík, nehanbil sa za to. Aj pri rozhovoroch so spolužiakmi, či s inými ľuďmi, rešpektoval pozície iných, no bez toho, aby sa zriekol možnosti jasne svedčiť o dôvodoch, ktoré ho motivujú prežívať svoj život ako kresťan.
Vo februári 2026 sme sa cez Carla učili vytrvalosti. Čnosť vytrvalosti rozvíja našu schopnosť dosahovať svoj cieľ a držať sa ho, aj keď narazíme na rôznorodé prekážky či neúspechy. Carlo si predsavzal odstrániť svoju neposednosť v škole a naozaj sa mu v tom darilo. Každý večer si robil spytovanie svedomia a zapisoval si, aké ciele by chcel dosiahnuť predovšetkým vo vzťahu k Bohu, k blížnym a v modlitbe. Keď robil na projekte Eucharistické zázraky, bol vytrvalý, svoju každú začatú prácu vždy dokončil.
V marci 2026 sme si priblížili múdrosť. Carlo Acutis počas celého svojho života mal otvorené srdce pre prijatie darov Ducha Svätého, teda aj daru múdrosti, preto si budoval vzťah s Bohom. On sám sa nepovažoval za múdreho, hoci sa aj dobre učil a snažil sa svoje schopnosti učením rozvíjať. No zároveň si vždy si žiadal žiť v Božom svetle a pod Božou ochranou.
V apríli sme hľadali odpoveď na otázku: „Čo je to štedrosť?“ Táto cnosť nezávisí od toho, či si bohatý alebo chudobný. Je to postoj srdca, ktorý sa navonok prejavuje v myslení a konaní človeka. Je na človeku, či sa vo svojom srdci rozhodne pre štedrosť alebo lakomosť - skúposť. Svätý Carlo Acutis bol štedrý a skromný napriek tomu, že pochádzal z bohatej rodiny. So svojím vreckovým a jedlom sa delil s bezdomovcami. Prejavoval úctu voči biednym, núdznym. Vedel, že ak máme možnosť, treba sa o peniaze podeliť s druhými.
Máj 2026 sa niesol v duchu priateľskosti a priateľstva. Priateľskosť je otvorenosť k druhým, ochota zdieľať veci a zážitky, chuť byť spolu. Je to spojivo, ktoré buduje priateľstvo. Carlo svoj život staval na priateľstve s Ježišom. Keď sa mal rozhodnúť, ako sa zachovať, vždy sa obracal na Ježiša. Carlovo želanie podobať sa Ježišovi ho pobádalo byť čoraz láskavejší k iným, predovšetkým k svojim kamarátom a k obyvateľom v jeho okolí.
O skromnosti sme si hovorili v júni 2026. Skromnosť je čnosť, ktorá pomáha človeku udržiavať vnútornú rovnováhu, slobodu a zdravý odstup od materiálnych vecí. Carlo pochádzal z bohatej rodiny, nič mu nechýbalo. Carlo však vedel, že Pán Ježiš sa najlepšie cíti v spoločnosti chudobných, veď prišiel na svet v chudobnej maštaľke. A tak sa Carlo snažil, aby napriek luxusu, ktorý ho obklopoval, bol jeho život skromný. Pochopil, že stojí za to uskromniť sa, míňať peniaze len na to, čo je nevyhnutné.
A ako sa nám darilo? K uvedomeniu si svojej jedinečnosti, k trénovaniu úprimnosti, k hľadaniu nádeje stať sa svätým, k vďačnosti Bohu i ľuďom za všetky dary, k odvahe prekonávať ťažkosti, k vytrvalosti dokončiť začaté dielo, k múdrosti spoznávať Boha a kráčať po jeho cestách, k štedrosti po materiálnej i duchovnej stránke, ku skromnosti napriek dostatku, ku skutočnému priateľstvu nám pomáhala každodenná ranná modlitba desiatku posvätného ruženca pred vyučovaním v školskej kaplnke. Po výzve zapojiť sa do Trénovania čností s Carlom Acutisom do školskej kaplnky prichádzali žiaci predovšetkým z prvého stupňa ZŠ, tí sa už naučili čnosti vytrvalosti. Veríme, že v budúcom školskom roku viac starších žiakov naberie odvahu a zapojí sa do celoškolského projektu, i keď projekt nie je povinný.
Z tých, čo prichádzali do kaplnky a trénovali čnosti, najaktívnejšími boli:
1.miesto: Baštrnáková Liliana, 4. A
Habánek Lukáš, 5. A
Papierníková Mia, 5. A
2. miesto: Gabriš Lukáš,1. A
Švítel Adam, 1. A
Jančovič David, NKS
3. miesto: Papierník Matúš, 3. A
Víťazom gratulujeme.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí prichádzali do kaplnky počas celého školského roka. Úprimné Pán Boh zaplať pani učiteľke Mgr. Juliane Begáňovej, ktorá celoročnú duchovnú aktivitu s veľkým, nadšením pripravila.
Všetkým prajeme odvahu a vytrvalosť na ceste za Pánom Ježišom.